Recenzia: Vladimíra Šebová - Insomnia

13. července 2016 v 17:20 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Insomnia
Autorka knihy: Vladimíra Šebová
Jazyk: slovenský
Počet strán: 321 strán
Väzba: brožovaná
Rok vydania: 2016
Vydalo vydavateľstvo: Citadella

Anotácia:
"Čo ak by ste nikdy nemuseli spať?
Snažím sa žiť normálny život, verte mi. Cez deň mi to ide. Rozdávam úsmevy, podpisy a zmluvy na nové knihy. Keď ale večer všetci odídu do sveta, v ktorom pre mňa nie je miesto, musím si nájsť nejakú zábavu... 25 rokov bez spánku... Viete si to predstaviť? Čo by ste robili so všetkým tým časom vy?
Len pred pár dňami som zistila, že nie som jediná. Stretla som ďalších nespiacich ľudí - insomnikov. Prijali ma do ich tajného klubu. Jedinou podmienkou je, že o insomnii musím mlčať.
Niečo ale nie je v poriadku. Niekto ma sleduje. Je to kvôli insomnii? Alebo mi dochádza čas tak, ako mi to kedysi predpovedali?
Pôjdete so mnou?"
Sara Nickson je mladá spisovateľka žijúca v Londýne, ktorá trpí totálnou insomniou - nikdy nespí. Zatiaľ čo je jej kariéra rozbehnutá, v osobnom živote sa jej nedarí. Všetko sa zmení, keď sa jej pokúsi niekto ublížiť a ona je nútená vyhľadať cudzinca, ktorého už mesiace sleduje. Ten jej povie pravdu, ktorá zmení jej život navždy.

O autorke v skratke:
Vladimíra Šebová sa písaniu začala venovať na základnej škole, kedy založila triedny časopis a pripravila niekoľko krátkych divadelných hier. Pôsobila ako šéfredaktorka dvoch magazínov a napísala niekoľko stoviek článkov na tému osobného rozvoja a motivácie. Je autorkou ďalších kníh a pomôcok pre lepší život a venuje sa tiež zdravému životnému štýlu.

Obálka:
Kniha ma zaujala svojou zaujímavou obálkou. Vďaka nej som zbystrila a prečítala si anotáciu. Nakoniec som zistila, že sa neviem dočkať, kedy si knihu prečítam.

Moje pocity z knihy:
Sara je mladá, úspešná spisovateľka, ktorá by mohla viesť úplne normálny život. Ale nevedie. Kým cez deň buduje svoju kariéru a robí dobrý dojem na ľudí okolo nej, v noci robí presný opak. Za nejeden jej nočný výstrelok by ju mohli zatvoriť do väzenia. Lenže ona nie je nejaká obyčajná kriminálnička. Je proste len insomnikom - nikdy nespí. Musí sa predsa nejako zabávať keď všetci spia, nie? Vlastne, nie všetci...

Ako som písala už vyššie, na túto knihu som sa veľmi tešila a nevedela som sa dočkať momentu, kedy sa do nej konečne začítam. Keď som ju nakoniec držala v ruke, snažila som sa robiť si po pár kapitolách menšie pauzy, pretože som knihu nechcela mať hneď prečítanú. To mi, samozrejme, nevyšlo. Keď som sa už raz začítala, stránky sa míňali a nešlo to zastaviť.

Ako veľmi je cudzí človek cudzí? Kedy ho môžeme začať volať blízkym? Čo zmení vzdialenosť a prekročí hranicu? Keď poznáme jeho tvár? Jeho meno? Jeho sny? Alebo jeho strach?
(str. 11)

Štýl autorkinho písania mi sadol od prvej strany, kniha sa čítala veľmi ľahko a strany sa rýchlo míňali (príliš rýchlo). Do knihy som sa okamžite začítala a ľahko som sa dokázala vžiť do života hlavnej hrdinky. Kniha je písaná z pohľadu hlavnej hrdinky Sáry, cez ktorú s nami autorka komunikuje pomocou rečníckych otázok.

Insomnia je niečo nové, iné, odlišné od toho, čo som doteraz čítala. Raz som síce čítala trilógiu, ktorá sa točila okolo spánku a snov, ale aj to je na míle vzdialené od tejto knihy. Obdivujem autorku za to, že prišla s niečím takýmto, s myšlienkou, nápadom, ktorý je tak kvalitne spracovaný. Kniha najskôr zaujme a keď sa už začítate, prichádza jeden pocit za druhým - od smiechu až po napätie či ľútosť.
Samozrejme, v knihe nájdeme ešte veľa nezodpovedaných otázok, ale o to sa nebojím, pretože autorka pripravuje aj pokračovanie. A, úprimne, už teraz som zvedavá, čo pre nás tentokrát pripraví. Už v Insomnii som totižto nevedela, čo mám čakať, pretože príbeh bol dosť nepredvídateľný, čo je len ďalším pozitívom knihy. Neodvažujem sa teda ani hádať, čo nás asi čaká v ďalšej knihe.

Čas je piesok, ktorý sa nám presýpa pomedzi prsty a akokoľvek sa ho snažíme chytiť, utečie.
(str. 21)

V príbehu sa nachádzajú aj rôzne úseky, myšlienky, ktoré ma nútili zamyslieť sa nad každým slovom. Popremýšľať o nich a potom si povedať, áno je to pravda. Takmer z každej kapitoly som si vypisovala myšlienky, ktoré robia túto knihu výnimočnou, uveriteľnou, pravdivou. Práve tieto momenty v knihe vo mne vyvolali najviac pocitov. A na ich konci bolo porozumenie. Dokonalé.

Postavy:
Sara sa mi páčila už od prvej kapitoly a to hlavne vďaka jej vtipným poznámkam a sarkazmu, ktorý tak rada pri vyjadrovaní používa. Ja som veľký fanúšik sarkazmu, takže týmto si ma hlavná hrdinka naozaj získala. Body navyše získala za to, že nebola naivná. Má predsa 25 rokov, na nejakú naivitu nie je čas. Síce boli momenty, kedy sa pohybovala na hrane, našťastie ju to hneď prešlo. Inak, na to, že je aj veľmi bystrá a inteligentná, trochu ma prekvapila jej tendencia všetko oblizovať. Jej konanie ma niekedy vážne pobavilo a tešila som sa, čo nového zas vyvedie.

O Bartonovi som si najskôr vďaka Sáre myslela, že je to naozaj nejaký bezdomovec. Nakoniec sa z neho vykľul dobrý chlap a ešte k tomu sympatický. Dobre, priznávam, zamilovala som sa do neho takmer okamžite. Okrem toho, že je veľmi sympatický je aj vtipný, tak trochu romantik (alebo trošku viac?) a rád fotí. Ukážte mi takého chlapa a už sa od neho nikdy nepohnem. Mal síce pár malých tajomstiev, ale kto ich nemá, všakže?

Príbeh má, samozrejme, aj veľa ďalších postáv. Všetky som ich vnímala pozitívne. Každá z nich mala v príbehu svoju úlohu, každá tvorila jeden dôležitý článok celého príbehu. Najviac som si z nich asi obľúbila Bena, Sarinho brata. Pripomenul mi, že som vždy chcela mať staršieho brata, ktorý by na mňa dával pozor a staral sa o mňa (a zoznamoval by ma so svojimi priateľmi). Ben je správny brat!

Ľudia nadväzujú vzťahy, pretože majú strach byť sami. A to je vratké schodisko. Od potreby byť s niekým je to len kúsok od závislosti na niekom a od strachu byť bez niekoho.
(str. 61)

Čo sa zápornej postavy týka, o koho by mohlo ísť som začala tušiť až niekde za polovicou príbehu. A ani vtedy som si nebola celkom istá, pretože ako sa ukazuje, zrejme to nie je jediná postava, ktorá stojí na zlej strane. Nechcem vám prezradiť o koho ide, to by bola hlúposť. Na to predsa musí prísť každý sám. Určite vám ale môžem povedať, ako na mňa záporak pôsobil. Napriek všetkému, čo robil a čo robiť ešte chcel, bolo mi ho ľúto. Dôvod, ktorý mal pre svoje konanie ho síce neospravedlňuje, ale je to minimálne smutné. No, nemení to nič na fakte, že som na neho aj tak naštvaná.

Zhrnutie:
Niekoľko dní ubehlo od momentu, kedy som túto knihu dočítala a stále nemôžem uveriť tomu, koľko pocitov vo mne vyvolala. A koľko sa ich vo mne ešte drží. Insomnia je úžasná kniha, ktorú by si mal prečítať snáď každý. Som naozaj nadšená a už teraz sa neviem dočkať pokračovania. Napriek tomu, že snívať je krásne, chcem byť insomnikom!

| Touto cestou chcem ešte raz poďakovať autorke za poskytnutie knihy k recenzii. |
| Knihu si môžete kúpiť TU a TU, alebo v elektronickej verzii TU! |
| Fotky použité v recenzii sú moje. Všetky nájdete v článku PHOTOSHOOT #3 | Insomnia, alebo na Instagrame pod hashtagom #insomniaphotoshoot či #knihainsomniaphotoshoot. |
| Pri čítaní som počúvala najmä Agnes Obel - Familiar a Twenty One Pilots - Heatshens. Odporúčam! |
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alex Alex | 24. prosince 2016 v 15:03 | Reagovat

So všetkým, čo si napísala úplne súhlasím! :)
Máš to krásne opísané, dojmy atď..  
som zatiaľ len v polke knihy a už chcem byť na konci.. zároveň si želám aby neskončila :/ :D
Taktiež si vypisujem myšlienky a v tejto som ich našla fúru.. :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama