Recenzia: Lauren Beukesová - Dívka, která se třpytila

28. listopadu 2015 v 14:03 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Dívka, která se třpytila
Originálny názov: The Shining Girls
Autorka knihy: Lauren Beukesová
Počet strán: 368
Jazyk: český
Väzba: pevná s prebalom
Rok vydania: 2015
Vydalo vydavateľstvo: Jota

Anotácia:
Harper získá v roce 1931 klíč od domu, který mu umožní cestovat časem. Nachází zde pokoj plný trofejí z vražd, které jednou spáchá - protože už je vlastně spáchal. Putuje časem od světové hospodářské krize třicátých let minulého století až po léta devadesátá a pronásleduje "zářící dívky", mladé inteligentní a nadějné ženy "s potenciálem". Pod dohledem je má od jejich dětství a zabíjí je až jako dospělé ženy. Vyprávění klouže dekádami tam a zpět. Vrah vedle těl zanechává obyčejné, ale přece zvláštní předměty a jiné trofeje si zase odnáší.
Kirby měla to štěstí, že Harperovo napadení přežila. Ví, že kromě toho, že se jedná o násilníka a psychopata, je na útočníkovi ještě něco zvláštního. Začne hledat další dívky, které však tolik štěstí neměly a podobná napadení nepřežily. S pomocí novinových výstřižků a rodin obětí pátrá po spojitostech s útočníkem a po jeho totožnosti. Jediného spojence nachází v novináři Danu Velasquezovi, který se jejím případem před léty zabýval. Kirby k němu přichází do redakce na stáž a jejich původně pracovní vztah se postupně začíná měnit v cosi osobnějšího.
Důkaz - Dům a jeho tajemství -, který Kirby nachází, se zdá neuvěřitelný. Ale pro dívku, která přežila vlastní smrt, není nic nemožné. Situace se mění v neprospěch Harpera, protože teď začne ona pronásledovat jeho. Tak dlouho dokud celou věc nedovede až do konce.

O autorke v skratke:
Lauren Beukesová sa narodila 5. júna roku 1976 v Johannesburgu. Píše romány, filmové aj televízne scenáre, venuje sa tvorbe dokumentov, komiksov a detských televíznych relácií. Podieľala sa na vzniku The Adventures of Pax Africa, prvého animovaného seriálu Juhoafrickej republiky. Príležitostne publiku v časopisoch, ako The Sunday Times, The Hollywood Reporter alebo Marie Claire. Za svoj román Zoo City obdržala cenu Arthur C. Clark Award a v súčasnej dobe pracuje na scenári podľa tejto knihy. Získala titul v odbore tvorivé písanie, ale za skutočnú školu života považuje svoje dvanásťročné pôsobenie ako novinárka na voľnej nohe. Baví ju pole dance a zoskoky padákom. S manželom a dcérou žije v juhoafrickom Kapskom Meste.

Obálka:
Obálka rozhodne patrí medzi tie, ktoré zaujmu na prvý pohľad. Pôsobí tajomne a to vás láka vziať ju do ruky.

Moje pocity z knihy:
Harper Curtis je sériový vrah s esom v rukáve. Vlastní kľúč od domu, vďaka ktorému môže cestovať časom. Táto schopnosť bráni polícií prísť na to, kto je vrahom "žiariacich" žien a Harperovi tak umožňuje v zabíjaní pokračovať. V roku 1974 však urobí chybu, keď si vyhliadne malú Kirby Mazrachiovú. Netuší, že jeho napadnutie prežije a už vôbec nie to, že by to mohlo viesť k jeho koncu. Príde Kirby na to, kto ju chcel zabiť skôr, než si ju vrah opäť nájde?

Nezáleží na tom, jak odejdete, konečný výsledek je vždy stejný.
(str. 55)


Pri výbere tejto knihy som chvíľu váhala, pretože detektívky čítať veľmi nezvyknem a táto kniha svojím spôsobom detektívka je. Avšak anotácia ma presvedčila, aby som si knihu prečítala a nakoniec je to to najlepšie, čo som mohla urobiť. Veď, kto by nemiloval cestovanie v čase? (A možno dokonca začnem čítať aj samotné detektívky.)

Asi prvú štvrtinu knihy som bola zmätená z toho, že ani samotný vrah poriadne nevedel, čo sa vlastne deje. Bol tu Dom a kľúč o ktorom som nič nevedela a Harper bol na tom rovnako. Postupne sa však začali diať zvláštne veci, ktoré síce nedávali žiadny zmysel, ale vtiahli ma do deja. Čitateľ sa musí sústrediť hlavne na časové obdobia, v ktorých sa dej odohráva. Harper neustále cestuje časom, prechádza z jedného roku do druhého, čo znamená, že sa deje niekoľko vecí naraz. Ani raz som však nemala pocit, že by som sa v niečom strácala. Počiatočný zmätok sa čoskoro vytratil a všetko vystriedalo pochopenie. Teda, pochopila som hlavne, že Harper je jednoducho bezcharakterný psychopat. Zvláštne je, že ma jeho postava mimoriadne bavila. Ale o ňom neskôr.

"Takhle jsem si to nepředstavoval."
Stejně jako si člověk nedokáže představit, jaké to je, když ho zabíjí.
(str. 43)

Body k dobru pripisujem aj za to, že je kniha písaná z viacerých pohľadov - Harpera, Kirby, Dana, ale aj samotných obetí sériového vraha. Autorkin štýl písania mi sadol. Za seba hovorím, že najviac zaujímavé mi prišli scény, kde došlo práve k vraždám. Autorka nám vo svojej knihe poskytla detailný opis brutálnych vrážd, ktoré pôsobia reálnym dojmom. Neprekážalo mi dokonca ani vulgárne vyjadrovanie postáv, ktoré mi často v iných knihách vadí, alebo sa tam jednoducho nehodí.

Musíte se poranit sami, aby se bolest mohla dostat ven. Nechat se od někoho nařezat na plátky by byl podvod.
(str. 52)

Postavy:
S hlavnou hrdinkou Kirby sa stretávame už v čase, keď mala len šesť rokov. Prostredníctvom niekoľkých kapitol vidíme v akom prostredí vyrastala a ako ju jej okolie počas dospievania ovplyvňovalo. Obľúbila som si ju v podstate už na začiatku pričom na mňa najviac zapôsobil fakt, že je rovnakou milovníčkou Japonska ako ja. Síce sa to v knihe spomína asi iba dvakrát, ale pre mňa je aj to dostačujúce. To ale zrejme nikoho nezaujíma. Hlavný je charakter samotnej postavy. Páčilo sa mi, že po tom čo sa jej stalo nezostala fňukať niekde v kúte, ale miesto toho sa snažila konať. Nesedela so založenými rukami, ale snažila sa prísť na to, kto ju napadol a prečo to vlastne urobil...

Lidé změnili téma, zlehčovali to, mysleli, že dělají dobře. A ona si přitom ze všeho nejvíc potřebovala povídat. Vyplakat se, přesně tak.
(str. 53)

Na druhej strane tu máme jej "protivníka", ktorého som si obľúbila snáď ešte viac, ako Kirby a zároveň ho neznášala. Ako som písala na začiatku, postava Harpera ma veľmi bavila. Kapitoly písané z jeho pohľadu boli pre mňa zaujímavejšie, ako tie ostatné. Nie je to však tým, že by kapitoly z pohľadu inej postavy boli menej zaujímavé. Myslím, že je to len o tom, čo sa komu páči viac a čo, naopak menej. Pre mňa to bolo sledovanie myšlienkových pochodov sériového vraha. Nebudeme si klamať, Harper je mimoriadne krutá, bezcitná, narušená osoba a aj napriek tomu je u mňa na prvom mieste. Čím to je?

Z toho, jak se na ni díval, se Kirby zvedl žaludek jako na horské dráze a měla pocit, jako by jí někdo vyvrhoval vnitřnosti.
(str. 34)

Pozrieme sa teraz na Dana. Kirby je od neho podstatne mladšia, ale mala viac "šťavy" ako on. Mala som pocit, že je to skôr postava, ktorá sa len moce a nad všetkým iba polemizuje (nad tým, čo je správne a čo nie, nad tým, čo cíti ku Kirby a podobne). Skrátka, je to fajn postava, ale to je asi všetko. Treba však poznamenať, že na konci sa konečne rozhýbal... škoda toho, že až na konci...

Zhrnutie:
Určite by sa v knihe našli aj nejaké chybičky, ale nebolo to nič hrozné. Jediná vec, pri ktorej by som sa pozastavila je práve Dom s kľúčom, ktorý zohráva v príbehu asi najdôležitejšiu úlohu. A autorka nám ani poriadne nevysvetlila, kde sa tu vzali... Až na tento problém ale môžem povedať, že som s knihou spokojná a hodnotím ju štyrmi hviezdičkami.


| Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Jota. |
| Knihu si môžete kúpiť TU. |
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 30. listopadu 2015 v 18:18 | Reagovat

Toto ma zaujalo už pri tvojom odkaze tna facebooku, tak som si to pridala do wishlistu. Síce nemám veľmi rada krimi/detektívky toto ma zaujalo. Už obálka ma oslovila a táto tvoja rcenzia to len potvrdila. Určite si knižku kúpim. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama