Recenzia: Lauren Kate - Slza

19. července 2015 v 18:38 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Slza
Originálny názov: Teardrop
Autorka knihy: Lauren Kate
Preložila: Oľga Kralovičová
Jazky: slovenský, český, anglický
Počet strán: 384 strán
Vyšlo v roku: 2014
Vydalo vydavateľstvo: Yoli

Anotácia:
Sedemnásťročná Eureka má za sebou krutú skúsenosť. Auto, ktorým sa spolu s mamou vezie po Sedemmíľovom moste na letisko v Miami, zmietne obrovská vlna do mora. Mama zahynie, Eureka sa vracia do života s ranami na duši i na tele. Nedarí sa jej včleniť do otcovej novej rodiny, po pokuse o samovraždu odmieta pomoc psychologičky, zanevrie aj na cezpoľný beh, ktorý predtým mala veľmi rada.
Zo smútku ju vytrhne stretnutie s Anderom, tajomným chlapcom, ktorý sa objavuje v tých najnečakanejších chvíľach. A keď si Eureka prevezme dedičstvo po mame - medailón s lapisom lazuli, hromový kameň a knihu napísanú nezrozumiteľným jazykom, začnú sa okolo nej diať čudné veci. Čoraz väčšmi sa presviedča, že matkina smrť nebola náhodná. Ale čo znamená varovanie, že nikdy nesmie vyroniť jedinú slzu?

O autorke v skratke:
Lauren Kateová (1981) je americká autorka fantazijných kníh pre mládež.Vyrástla v Dallase, do školy chodila v Atlante a písať začala v New Yorku. Sľubne sa rozvíjajúcu kariéru vo vydavateľstve vymenila za spisovateľské semináre a odišla z New Yorku do Kalifornie. Absolvovala kurz tvorivého písania zameraný na Bibliu. Tu našla inšpiráciu na napísanie série kníh o padlých anjeloch, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar. Knihy Lauren Kateovej preložili do viac ako tridsiatich jazykov. V súčasnosti žije s manželom a dcérou neďaleko Los Angeles. Slza je prvá kniha novej romantickej série, pri ktorej autorkinu fantáziu prebudil príbeh tajomnej Atlantídy a jej vlastné slzy.

Obálka:
Obálka knihy je podľa mňa nádherná. Neviem ako to Lauren robí, ale všetky obálky jej kníh vyzerajú úžasne. Palec hore!

Trailer:

Moje pocity z knihy:
Sedemnásťročná Eureka sa nenarodila práve pod šťastnou hviezdou. V jednej chvíli naruší jej bezstarostný život vlna, ktorá ju aj s jej matkou zmietne do mora. Narozdiel od jej matky, Eureka túto "nehodu" zázrakom prežije, no jej život už nieje taký, aký býval. Keď však stretne Andera uvedomí si, že všetko ešte horšie, ako si myslela. Čo ak za smrť svojej matky môže ona sama? A kto kvôli nej ešte musí zomrieť?

"Bojím sa," fňukala Eureka.
Diana hľadela na dcéru, akoby ju nepoznala. Potom sa zahnala a silno plesla Eureku dlaňou po tvári.
"Už nikdy, nikdy viac neplač."
(str. 46)


Keď som sa prvý krát dozvedela, že Lauren Kate vydáva ďalšiu knihu, bola som úprimné zvedavá a keď som prvý krát videla obálku, začala som sa naozaj tešiť. Nakoniec kniha vyšla a ja som sa nevedela rozhodnúť, či ju mám kúpiť, alebo nie. Jej sériu o anjeloch som akosi nedočítala (vlastne som skončila pri druhom diely), pretože som z nej mala zmiešané pocity. Prvý diel som síce ohodnotila štyrmi hviezdičkami, ale začiatok druhého dielu ma donútil premýšľať o tom, či si chcem o sérií pokaziť mienku... Teda som skončila rovno na začiatku druhého dielu. Uvidím, možno tej sérií ešte niekedy dám šancu. Ale o ňu tu teraz nejde. Ide o to, že som mala obavy, či náhodou nebudem sklamaná. Slza ma síce mohla akokoľvek lákať jej úžasnou obálkou, ale nezvyknem vyhadzovať peniaze iba za to, že kniha vyzerá dobre. Nakoniec som však podľahla a musím priznať, že to nebolo vôbec zlé.

Najskôr sa pozrime na pozitíva. Čo sa týka samotného čítania knihy, čítala sa mi ľahko a stránok ubúdalo pomerne rýchlo. Štýl písania mi sadol, dokonca nemám ani nejaké extra výhrady čo sa týka opisov. Ďalším pozitívom je celkový nápad autorky. Atlantída znie zaujímavo a aj napriek tomu, že túto myšlienku mohla využiť o niečo lepšie, nakoniec sa s ňou popasovala celkom dobre. Tiež som v knihe zaznamenala niekoľko vydarených myšlienok/viet, ako napríklad: "Nezaujímam sa o to, čo hovoria ľudia, ktorý sa boja každého, kto je iný ako oni." alebo "Mlčanie spôsobuje väčšinu ľudských problémov." a podobne. Mne osobne sa veľmi páčili, miestami boli pre mňa dokonca takým malým oživením. Pár krát som sa pri nich pozastavila a vravím si "má to niečo do seba".

Teraz trochu tích negatív. V ma štvalo, že sa dlhý čas takmer nič nedialo. Vážne mi to tak prišlo. Eureka celí čas nariekala nad svojím životom, potom riešila hlúposti so svojou kamarátkou, rozplývala sa a zároveň aj nie nad Anderom a podobné veci. A to sa dialo takmer do trištvrte knihy. ďalšia vec je láska medzi Eurekou a Anderom. Niekde som čítala prirovnanie Romeo a Julia. Pri tom som sa len tak pousmiala. Takmer na konci knihy nastal jeden moment, kde sa títo dvaja konečne raz "normálne" porozprávali a v ten moment to "kým nás smrť nerozdelí". Neviem, ale mne osobne to nejak nesadlo. Celí čas sa Ander len tak zjavoval kedy sa mu zachcelo, nič podstatné spolu vlastne neriešili. V skutočnosti jej povedal, že jej hrozí smrť a ona sa do neho zamiluje? Prišiel bozk a najväčšia láska bola na svete. Hm, tak takto som ešte asi žiadny pár nezvozila a pritom mám Andera celkom rada.
Ešte je tu jedna vec, ktorá ma maximálne rozčuľuje. Vždy keď sa to v nejakej knihe objaví ide ma rozdrapiť. Eureka volala svoju mamu menom! Diana! Vážne nechápem, aký zmysel malo, že ju po smrti volá menom. Myslím, že dokonca tak volala aj jej babku. Toto keď vidím v nejakej knihe mám pocit, že explodujem. Prišlo mi to úplne neosobné, ako keby bola reč o nejakom náhodnom okoloidúcom, alebo čo. Ani neviem ako to opísať. Strašne mi to pilo krv!

Postavy:
Čo sa postav týka, najskôr si vezmem na mušku samotnú Eureku. Prišla mi nemastná-neslaná. V jednej chvíli som si myslela, že by z nej niečo aj mohlo byť a vzápätí urobí úplnú hlúposť. Klasický typ hlúpych, naivných hrdiniek. Ale musím priznať, že to bol len taký slabší odvar. Zasa nemôžem tvrdiť, že by sa mi ježili vlasy (smiech).
Potom je tu Brook, jej dlhoročný priateľ (iba priateľ!), ktorí pri nej stojí nech sa deje čokoľvek. Eureka ľúbi už odkedy... uhm, dlho. Ale friend zone nepustí. Zasa, tak trochu klasika. Ale Brooksa som mala rada. Obľúbila som si ho a dokonca som si myslela, že takého "kamaráta" chcem aj ja. Potom sa stalo "nečakaná" a mala som chuť dať mu motykou po hlave zakaždým, keď sa objavil na scéne. Pevne verím, že sa starý Brooks vráti. Dúfam v to!
Samozrejme nesmiem zabudnúť na Andrea. Veď ako by som mohla, nie? Ale čo o ňom napísať? Popravde, nepadla som z neho na zadok, ako samotná hlavná hrdinka, ktorej sa to neviem ako podarilo. Modré oči, vôňa oceánu, či citronela, či čo to splietala? Veď ja už ani neviem. Väčší vzťah som si vytvorila k Brooksovi než k Anderovi. Možno keby sa neobjavoval v knihe len tak na skok a nekecal len o tom, že Eureka zomrie, bolo by tomu inak.
K ostatným postavám nemám ani čo povedať. Žiadnu z nich som si nejak extra neobľúbila ani ma nezaujala. Čo môžem povedať je, že najviac zbytočná postava mi v knihe prišla Cat. Myslím, že keby sa v knihe neobjavila vôbec, nič by sa nestalo.

Zhrnutie:
Čuduj sa svete, aj napriek tomu, že to vyzerá tak, že by som knihu najradšej niekam zahrabala, vôbec to tak nie je. Je síce pravda, že vecí, ktoré ma vytáčali bolo podstatne viac, než tých, ktoré mi boli po chuti, ale to ešte nič neznamená. Napriek tomu všetkému, čo ste si mohli vyššie prečítať má kniha niečo do seba. A priznávam, že sa mi páčila. Nebolo to síce ono a niekoľko krát som krútila hlavou, ale dalo sa to prežiť. Je niečo čím si ma získala a vďaka čomu si kúpim aj pokračovanie a budem dúfať, že pozitíva budú prevyšovať negatíva. Knihe dávam štyri hviezdičky a aj napriek tomu, čo som o pokračovaní počula dúfam, že sa dočkám zlepšenia.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama