Recenzia: Megan Creweová – Tak padne náš svet

8. ledna 2015 v 9:06 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Tak padne náš svet
Originálny názov: The Way We Fall
Autorka knihy: Megan Creweová
Preložila: Dana Nová
Kniha: 1 z 3
Jazyk: slovenský, český, anglický
Počet strán: 317
Rok vydania: 2012
Vydalo vydavateľstvo: Egmont ČR

Anotácia:
Šestnásť ročná Kaelyn žije na ostrove neďaleko pobrežia. Keď jej najlepší kamarát odchádza študovať na pevnivu, vôbec jej nenapadne, že ho možno už nikdy neuvidí. Ale potom zasiahne malú ostrovnú komunitu čudná vírusová epidémia. Počet mŕtvych narastá a vláda vyhlási karanténu: nikto nesmie ostrov opustiť ani sa naň vrátiť.
Tí, ktorý sú ešte zdraví, musia bojovať o zmenšujúce sa zásoby potravín, aby nestratili nádej na prežitie. Svet, ktorý Kaelyn poznala, sa rúca, no ona nachádza nečakaných spojencov, priateľstvo i novú lásku. A keď ju vírus začne okrádať o priateľov a rodinu, zo všetkých síl sa snaží udržať si vieru, že musí existovať spôsob, ako zachrániť ľudí, ktorí sú jej najdrahší.

Trailer:

O autorke v skratke:
Megan Crewe sa narodila v kanadskom Toronte okolo konca roka 1980 a vyrastala tu s rodičmi a mladším bratom. Vždycky milovala príbehy - keď bola malá, prosila otca aby jej čítal z obľúbenej knihy "s hlasmi," čo znamenalo, že každá postava mala iný hlas. A tak nebolo prekvapením, že netrvalo dlho, než začala tvoriť svoje vlastné príbehy. Fantasy, sci-fi a nadprirodzeno ju fascinovalo celý život, čo je pravdepodobne dôvod, prečo tieto žánre sú u jej kníh najčastejšie. Dokončila svoj titul z psychológie na York University, ale celý čas vedela, že romány sú to, na čo sa naozaj chce sústrediť.
Teraz stále žije v Toronte, s manželom a tromi mačkami. Pracuje ako behaviorálna terapeutka pre deti a mládež so špeciálnymi potrebami. Vo voľnom čase cvičí kung-fu a rada cestuje. Už cestovala do Veľkej Británie, Číny, Talianska, Japonska, Francúzska, Holandska a Turecka.
Oficiálna stránka autorky: megancrewe.com

Obálka:
Neviem čím to je, ale obálka sa mi páči, čo je zvláštne, pretože normálne obálky typu - iba písmená na obale - nemusím. Ale príde mi zaujímavé, ako ju spracovali. Páči sa mi výber farby a vôbec celkový dojem, ktorým na mňa pôsobí. Takže, palec hore.

Moje pocity z knihy:
Šestnásť ročná Kaelyn žije so svojou rodinou na mieste, kde je všetko pokojné a ľudia si zvyknú pomáhať. Žije na malom ostrove, ktorý od pobrežia delí niekoľko kilometrov. Kaelyn sa však jej život na ostrove veľmi nepáči a bola by radšej, keby žila v meste na pobreží. Jej znechutenie sa ešte viac prehĺbi, keď z ostrova odíde jej kamarát Leo. A potom príde niečo, po čom začne nenávidieť ostrov ešte oveľa viac. Objaví sa vírus, ktorý berie život každému, pomaly jeden po druhom. Na ostrov je uvalená karanténa - nikto sa naň nemôže dostať a už vôbec nie z neho odísť. Ako sa teda majú ľudia zachrániť?

Začína to ako svrbenie, ktorého sa nemôžete zbaviť. Potom príde šteklenie v krku a horúčka. O niekoľko dní budete vykladať svoje tajomstvá úplne neznámym ľuďom, akoby to boli vaši starí priatelia. O ďalšie tri dni vás postihnú paranoidné halucinácie. A potom budete mŕtvi.


Kniha je písaná formou listového denníka, ktorý Kaelyn adresuje svojmu kamarátovi Leovi. Príde mi to ako dobrý nápad, pretože je to osobnejšie, než keby sme to čítali z pohľadu tretej osoby.
Každý deň predstavuje jednu kapitolu. Kniha obsahuje aj niekoľko naozaj krátkych kapitol, ale tie vás nútia čítať ďalej a ďalej, lebo chcete zistiť čo sa stane a potom sa ani nenazdáte a bude koniec knihy.

Asi to nebude jedna z najlepších distopických sérií všetkých čias, ale kniha je originálna, má svoje kúzlo a hlavne postavy, ktoré si určite obľúbite. Kniha je pútavá aj napriek tomu, že obsahuje pár vecí, ktoré sa dajú predpokladať. Myslím si však, že to nie je nič strašné a pri čítaní sa môžete kludne aj odreagovať.
Prísne vedecky vzaté, vírusy vraj nie sú živé organizmy v pravom zmysle slova, ale mne sa zdá, že tak trochu sú. Moje telo je pre vírus niečo ako prirodzené prostredie, niečo ako pre ľudí a zvieratá krajina alebo celá planéta. Stavia si brlohy v mojom mozgu, nervoch a pľúcach. Teoreticky je jeho korisťou môj imunitný systém, lenže množí sa rýchlejšie než králiky v Austrálii a navyše je dobre živený mojimi bunkami, takže ho nič nedokáže včas zastaviť.
(str. 178)

Čo sa týka samotnej dystopie, nejde tu v podstate o nič nové, iba o neznámy vírus, ktorý si berie životy veľkého množstva ľudí. Nejaké vírusy sme tu už mali nehovoriac o katastrofických filmoch kde sa to nimi hemží. Avšak tento má taký čudný priebeh onemocnenia, že to vás proste musí zaujať. Najskôr to vo vás vyvolá ľútosť, potom smútok a ani sa nenazdáte a niekto je mŕtvi. Niekomu môže kniha dokonca pripadať až depresívna. Ktorá kniha vo vás naposledy vyvolala toľko emócií naraz? Nie je to úžasné?

Postavy:
Knihu čítame z pohľadu hlavnej postavy Kaelyn, kedže je to práve ona, kto píše listy adresované jej kamarátovi. Kaelyn na mňa pôsobila takým tým správnym rozumným dojmom, aj keď mi často prišla nevyrovnaná (nevyrovnaná s tým ako žije - veď chápete). Nie je to typ dievčaťa, ktoré by bolo rozmaznané a naivné. A to sa mi pri nej páčilo. Aj keď nám je všetkých od začiatku jasné, že ona bude tá, ktorá veľký problém vyrieši, správa sa ako normálny človek.
Potom je tu jej otec, mama a brat - proste normálna rodina, ktorá sa na riešení problému podieľa viac než iné. A to teda platí hlavne o otcovi.
Čo sa týka samotného Lea, v podstate sa s ním vôbec nestretávame. Ale aj napriek tomu je nám myslím jasné, že k nemu Kaelyn niečo cíti. Na druhú stranu je tu Gav, ktorý sa tu objavuje celí čas. Tak ako som si ho obľúbila ja, tak si ho nakoniec obľúbila aj hlavná hrdinka. Bol mi sympatický už od prvého stretnutia, takže sa jej ani veľmi nečudujem. Vlastne som si svojím spôsobom obľúbila asi každého.

Zhrnutie:
Ako som písala už na začiatku recenzie, nie je to jedna z najlepších dystópii všetkých čias, ale prečítať sa ju naozaj oplatí. Autorka sa chytila jednej témy a tú spracovala najlepšie ako vedela. Knihe ani nemám čo vytknúť, až na nejaké tie opisy a pár vecí, ktoré sa dali očakávať. No nájdete v nej aj niečo, čo vás určite prekvapí rovnako, ako mňa. Autorka sa rozhodla svoj príbeh postaviť do prostredia na ostrove, čo je len ďalším plusom, rovnako ako docela uveriteľné postavy, ktoré zvyšujú kvalitu celého príbehu.
Táto kniha je prvým dielom trilógie a musím povedať, že sa neviem dočkať kedy si prečítam ten druhý. Našťastie mám knihu Životy, ktoré sme stratili (druhý diel) doma a tak sa môžem hneď pustiť do čítania. Na záver už len toľko, že kniha si zaslúži krásne štyri hviezdičky a verím, že druhý diely ma nesklame. Recenziu môžete očakávať hneď po dočítaní knihy.
| Knihu si môžete kúpiť TU! |
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Komentáře

1 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 8. ledna 2015 v 10:09 | Reagovat

Vyzerá to celkom dobre... čítala som už pár recenzií, ale nejako mi ušlo, že je to písané formou listou. Rovnako je písaná aj kniha Charlieho malé tajomstvá. Čítala si? :D
Toto som si vždy chcela prečítať, no nikdy som sa k tomu nedostala, hádam raz. Len teraz mám toho toľko, že neviem, ktorú knihu skôr otvoriť.

2 Marry Marry | Web | 8. ledna 2015 v 10:15 | Reagovat

[1]: Hej hlavná postava píše listy svojmu kamarátovi, ktoré nikdy neodošle. Každý deň jeden list - takže je to niečo ako denník/list. Áááá Charlie - hej počula som už o knihe, videla som film a už strááááášne dlho si to chcem prečítať ale tiež som sa k tomu ešte nedostala. A pritom je to taká tenká kniha :D :D :D

3 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 8. ledna 2015 v 11:39 | Reagovat

[2]: Aha, no tak to vyzerá fajn, uvidím, možno si to naozaj raz prečítam :D :D A mne osobne sa asi páčil viac film ako kniha :D zrejme som divná, ale z knihy som akosi nepochopila celú tú zápletku a prečo sa Charlie správal tak, ako sa správal. Musela som zrejme náhodou preskočiť nejaký odsek alebo som pri čítaní spala, lebo kamoška na mňa ešte kuká, tebe to nedošlo?!!! :D Tak som si ten koniec musela znovu prečítať a potom mi to došlo. :D Inak mám to, tak keby si niekedy chcela, požičiam :D

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 8. ledna 2015 v 17:59 | Reagovat

Och to vyzerá zaujímavo. Bavia ma také čítať, takže si na to určite nájdem čas.
*silno dúfa, že hlavná hrdinka nezomrie* :D

5 Zet Zet | E-mail | Web | 18. března 2015 v 13:57 | Reagovat

Pekná recenzia, knihu som čítala a rovnako sa mi páčila. Len mi nesedí tvoje označenie knihy - dystopia, ktorá pasuje na ďalekú budúcnosť, dej tejto knihy je zasadený priebežne v týchto rokoch, hodil by sa skôr pojem "postapokalyptický román". :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama