Recenzia: John Green - Papierové mestá

28. prosince 2014 v 22:45 | Marry |  Recenzie

Názov knihy:
Papierové mestá
Originálny názov: PAPER TOWNS
Autor knihy: John Green
Preložil: Milan Kopecký
Počet strán: 296 strán
Jazyk: slovenský, český, anglický
Väzba: brožovaná, pevná
Rok vydania: 2014
Vydalo vydavateľstvo: Ikar

Anotácia:
Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky - a možno aj svoju vlastnú.

Trailer:


O autorovi v skratke:
John Green je držiteľom viacerých významných literárnych ocenení, okrem iných aj Printzovej medaily, Printzovho čestného uznania a Edgarovej ceny za najlepšiu dobrodružnú knihu pre mládež. Dva razy bol finalistom leterárnych cien denníka LA Times. Spolu s bratom Hankom tvorí dvojicu Vlogbrothers (youtube.com/vlogbrothers), jednu z najobľúbenejších online videorelácií. Môžete sa pridať k vyše miliónu Johnových priaznivcoch na Twitteri (@realjohngreen) alebo ho navštíviť na stránke johngreenbooks.com. John Green je autorom viacerých bestsellerov, ktorými vdýchol život novej generácii čitateľov. Medzi jeho dielami vyniká román Na vine sú hviezdy (Ikar 2013, 2014). S manželkou a so synom žije v Indianapolise.

Obálka:
Papierové mestá vyšli rovno v dvoch verziách a to v pevnej a brožovanej väzbe. Od Greena mám knihu Na vine sú hviezdy, ktorú mám v pevnej väzbe. Najskôr som rozmýšľala nad tým, že aj túto knihu kúpim v pevnej aby mi ladila s hviezdami, ale brožovaná sa mi proste páčila viac. V podstate je jedno v akej väzbe knihu máte, hlavné je, že ju vôbec máte, nie?

Moje pocity z knihy:
Margo Rothová-Spiegelmanová a Quentin Jacobsen boli v detstve nerozlučná dvojica. Ich priateľstvo však jeden deň zostalo stáť na bode mrazu a ich cesty sa rozdelili. Aké to bolo prekvapenie, keď sa Margo v jeden večer objavila u Kvéčka a on prežil najlepšie chvíle v jeho živote. Myslel si, že sa tým všetko zmení, ale nestalo sa tak. Margo zmizla a nikto nevie, kde ju hľadať. Zdá sa však, že chce, aby ju Quentin našiel, alebo, že by nie?


Táto kniha je v poradí druhá, ktorú som od Greena čítala. Prvá bola dojímavá (v rámci možností) a táto neskutočne vtipná. Táto kniha ma naozaj bavila počas celého čítania. Dokonca aj veci, ktoré sú vážne (alebo by aspoň vážne mali byť) mi prišli vtipné. Viem, že kniha Na vine sú hviezdy bola aj vtipná, ale toto bol iný masaker. Nečakala som, že Green je vlastníkom takého vtipného čreva. Každú stranu som hltala a čakala na ďalšiu vtipnú narážku, či situáciu. A ona vždy prišla.

Posledný zloží Radar a povie: "Rád by som učinil vyhlásenie. Naší sú na mňa naštvaní, že nebudem na slávnosti. Moja priateľka je na mňa takisto naštvaná, lebo sme si naplánovali, že o osem hodín budeme robiť niečo veľmi mimoriadne. Nebudem zachádzať do detailov, ale dúfam, že toto bude výlet jak sviňa."
"Tvoja neschopnosť prísť o panictvo je nám všetkým inšpiráciou," zahlási Ben vedľa mňa.
Pozriem na Radara do spätného zrkadla. "Hurá, výlet!" zvolám.
(str. 235)

Vážne, toto je asi jedna z najvtipnejších kníh, aké som doteraz čítala. Takmer celá kniha sa nesie v rovnakom duchu - vtip sem, vtip tam. Dokonca sam tam objavil aj Chuck Norris, čo som naozaj nečakala.

Chuck Norris vie svojimi slzami vyliečiť rakovinu, ale, bohužiaľ, ešte nikdy neplakal.
(str. 195)

Toto ma naozaj pobavilo. V momente som si spomenula na hviezdy. Gus odpočívaj v pokoji...

Príbeh je celkovo rozdelený do troch častí. Prvá je zameraná na jeden spoločný večer Kvéčka s Margo, kedy sa Margo mstí svojmu bývalému priateľovi a kamarátkam. Táto časť bola super. Myslím, že nebola šanca nejako sa nudiť. Druhá časť bola venovaná zmiznutiu Margo (v podstate ako celí zvyšok knihy). Priznávam, že toto bola slabšia časť. Kvéčko väčšinou polemizoval nad tým, prečo odišla, respektíve, či nie je, alebo je mŕtva. A stále dookola hovoril, ako mu chýba a že ju musí nájsť. Ale ani napriek tomu nehrozí, že by ste sa ani v tejto časti na niečom nezasmiali. No a tretia časť je o samotnej ceste za Margo. Traja priatelia a jedno dievča, ktoré hľadajú ďalšie dievča. Smiala som sa aj vo chvíli, keď hrozilo, že tú cestu neprežijú. To viete, u Greena je to tak - buď vás rozplače, alebo sa neprestanete smiať.


Je veľmi ťažké odísť - kým človek neodíde. Potom je to úplne najľahšia vec na celom poondenom svete.
(str. 220)

Ale kniha nie je len na pobavenie. V knihe sa objavili aj veľmi dobré myšlienky, ktoré v podstate vystihujú dnešný svet. Teda, aspoň ja som toho názoru. Minimálne metafora "papierové mestá" je jasná ako facka. Za tieto myšlienky, respektíve slová postáv má kniha ďalšie plusy.

Len veľmi ťažko nám druhí vysvetlia, ako vyzeráme a rovnako ťažko niekomu vysvetlíme, čo cítime. Zároveň však, kdesi hlboko v nás, nie sme celkom schopní vnímať iných tak ako seba. Idealizujeme si ich ako bohov alebo nimi pohŕdame ako zvieratami.
(str. 192)
Postavy:
S postavami som nemala (myslím) žiadne problémy. Už na začiatku som si hovorila, že chcem byť ako Margo. I keď vykrádať sa v noci von oknom by bol v mojom prípade veľký problém, keďže bývam v byte na piatom poschodí. Ale mať jej povahu, odvahu a byť taká vtipná - to by som brala. A ešte mať za kamoša Kvéčko, hmm. Kvéčko je typ chalana, taký ten ťulpas - veď viete. Ale, keď si už niečo zaumienil, šiel si za tým. Síce to jeho nekonečné "musím ju nájsť" mi miestami liezlo na nervy, ale zasa taká katastrofa to nebola. Okrem týchto kľúčových postáv sa tu objavuje Ben a Radar, kamaráti Kvéčka. A tiež Lacey, aká-taká kamarátka Margo. Môžem povedať, že som ich mala rada. Hlavne Radara a ten jeho nekončiaci sa problém s močením (kto čítal chápe, kto nečítal prečíta a pochopí). A to je tak všetko čo sa postav týka. Už sa nenašiel nikto, kto by zožal nejaký významnú úlohu. A tak môžem na koniec povedať že som spokojná.

Zhrnutie:
Na záver napíšem len toľko, že knihu hodnotím veľmi pozitívne. Síce som nečakala taký.. ehm... divný koniec? Áno, skončilo to naozaj divne. Teda aspoň pre mňa. Vlastne ešte ani teraz celkom nechápem, ako to teda dopadlo. Ale inak je kniha naozaj dobrá. Veď čo čakať od Greena, nie?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 29. prosince 2014 v 10:43 | Reagovat

O tejto knihe som už veľa počula, ale ešte som sa k nej nejako nedostala. Aj ked to znie celkom dobre, takže snád si na ňu nájdem čas :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama