Recenzia: Alina Bronsky - Za zrcadlem

31. prosince 2014 v 0:07 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Za zrcadlem
Originálny názov: Spiegelkind
Autorka knihy: Alina Bronsky
Počet strán: 272
Jazyk: český, nemecký
Väzba: pevná s prebalom
Rok vydania: 2013
Vydalo vydavateľstvo: CooBoo

Anotácia:

Má dar. Pronásledují ji. Je tvoje matka. A kdo jsi ty?

V životě patnáctileté Juli má všechno svá pravidla. Vybočovat je nebezpečné, kdo neodpovídá normě, toho sledují. Ale pak Julina matka zničehonic beze stopy zmizí a její otec se třese strachy. Juli postupně začne odhalovat všechna rodinná tajemství: Máma je jedna z mála víl, kterých se společnost Normality obává. Má totiž zvláštní schopnosti. Je Juli taky taková? Společně se svou novou kamarádkou Ksy a jejím bratrem Ivanem se vydá pátrat - po zmizelé matce, po zakázaném vílím světě a po pravdě o sobě samotné.

Trailer:

O autorke v skratke:
Alina Bronsky sa narodila v Jekaterinburgu, priemyselnom meste na úpätí Uralu v centrálnom Rusku. Keď mala trinásť rokov, presťahovala sa s rodinou do Nemecka. Postupne vystriedala niekoľko rôznych povolaní vrátane redaktorky v novinách, ale už od detstva túžila stať sa spisovateľkou. Hneď jej prví román bol nominovaný na jednu z najprestížnejších európskych literárnych cien - Ingeborg Bachmann Prize.

Obálka:
Musím uznať, že obálka knihy sa naozaj podarila. Aj keď sa na nej nič podstatné nenachádza, je zaujímavo spracovaná a to jej dodáva svoje čaro. Čo v preklade znamená, že sa mi páči.

Moje pocity z knihy:
Juli má pätnásť rokov a žije vo svete, kde má všetko svoje pravidlá. Keď si človek odmyslí tie prísne pravidlá, má celkom normálny život. Avšak v jeden deň jej matka bez stopy zmizne a jej život sa od základov zmení. Z akého dôvodu jej mama zmizla a podarí sa jej ju nakoniec nájsť? Čo všetko pred ňou rodina skrývala?


Túto knihu som vyhrala v súťaži u Lyn a veľmi som sa na ňu tešila. Aj kvôli obálke, aj kvôli anotácii. Proste ma kniha zaujala a už dlhší čas som si ju chcela prečítať. Takže výhra ma naozaj potešila. No, po prečítaní knihy som názor akosi zmenila. Myslím, že ak by som si knihu neprečítala, o nič by som neprišla.
Čo vám poviem, autorka prišla s naozaj dobrým nápadom, ale to spracovanie je proste strach a hrôza. Ja neviem na čo tá autorka pri písaní myslela, ale hádam, že jej budúci čitatelia to asi neboli.

Celá kniha mi prišla taká divná. Prostredie, ktoré autorka vytvorila sa mi páčilo. Spojiť dystopiu so svetom víl mi prišlo zaujímavé. Ale to je asi tak všetko. Príde mi to, akoby autorka napísala prvé čo ju napadlo a ďalej sa príbehom nezaoberala. Dá sa povedať, že kniha sa ľahko číta a tak ju máte za nejaké dva dní prečítanú, lenže pri tom čítaní sa vám toľko krát pozastaví rozum, že to ani nie je možné.

V celej knihe ide v podstate o to, že Juli zmizne mama a ona je z toho celá preč (veď jasné, kto by nebol?). Lenže potom takmer do polovice knihy iba mrnčí a dookola opakuje, že musí zistiť čo sa stalo, že ju musí nájsť a že všetci pred ňou niečo taja. A do tej takmer polovice knihy v podstate nič iné nerobí. Potom sa niekde vynorí nejaká Ksy, ktorá ma na lebke vytetovaného nejakého hada a ja si ju zakaždým predstavujem ako Avatara (viete ten malý chlapec, ktorý ovláda živly a má niečo na lebke). Divné nie? To je asi tým, že autorka nám do popredia dáva len tu jej potetovanú hlavu a nič iné. A potom je tu ešte jej brat Ivan, pri ktorom som si spomenula na Ivana z Mrázika. A tak som si ho zakaždým predstavovala ako nejakého Rusa (čo je ešte väčšia blbosť ako ten Avatar). Juli som si nemala ani ku komu priradiť, lebo celí čas mi chodilo po rozume iba to, že stále mrnčí a fňuká a neviem čo všetko. Ó áno, a ešte jej hlúposť a naivita. No viac tá hlúposť. Keď jej do trištvrte knihy nedošlo niečo, čo je čitateľovi jasné už od polovice (niektorým možno už takmer od začiatku) tak ja neviem čo je to potom za dievča.

A potom sú tu tie víly, pri ktorých mám pocit, že sa na ne autorka úplne vykašlala. Je to niečo, čo ešte nie je nejak obkukané a tak sa s touto témou mohla pekne pohrať. Ale jediné čo sme dostali je, že maľujú obrazy cez ktoré môžu prechádzať. A pri tom sa v knihe spomínalo niekoľkokrát, že víly majú neviem aké schopnosti, ale aké to som sa už nedočítala (alebo to bolo tak zle napísané, že som to buď nezaregistrovala, alebo som na to úplne zabudla).

Takže to sú veci, ktoré sa mi nepáčia (v podstate celé zle). A veci ktoré sa mi páčia: to je ten nápad, s ktorým autorka prišla. A potom, no dobre, Ivan, ktorý sa v knihe objavil asi 4, či 5 krát. Veľa priestoru naozaj nemal. Ale on jediný sa mi zdal byť zo všetkých najnormálnejší a vôbec najreálnejší. I keď autorka z neho pred koncom knihy urobila totálneho chudáka, za čo som jej "ohromne vďačná". Vážne, keď po vás príde divné ozbrojené komando začnete sa oháňať slovami?
Postavy:
K postavám som sa v podstate vyjadrila vyššie. Hlavná hrdinka si evidentne celí čas sedela na kábli. Jej kamarátka Ksy bola samé zvláštne prekvapenie a Ivan celkom prijateľný, kým z neho autorka nespravila chudáka. No a samozrejme je tu aj Julina maminka, ktorá je... no čo ja viem. Nemám to ako posúdiť. Dlho s ňou v knihe nezotrváme, iba na konci, kde je už podľa mňa všetko popreplietané a ani Boh sa v tom nevyzná. Koniec mi prišiel proste veľmi urýchlený. Ako by to už sama autorka chcela mať za sebou a keď dopísala posledné slovo zhlboka si vydýchla. Potom je tu ešte pár (v prepočte asi tri, či štyri postavy), ktoré nestoja ani za reč. Možno ak ešte Julin otec. K nemu len toľko, že keby som mala takého otca rovno sa obesím. Hento, toto, tamto a nikdy sme sa od neho v podstate nič nové nedozvedeli. Amen všetkým koľko ich tam je.

Zhrnutie:
Tak, čo napísať na záver? Proste celé zle. Ako sa hovorí, sto ľudí sto chutí. Ale fakt neviem komu by bolo toto po chuti. Kniha bola podľa mňa nudná, čo zrejme spôsobila nehorázne veľká predvídateľnosť. Našlo by sa niečo, čo prekvapí, ale veľa toho naozaj nie je. Akcia prišla pred koncom knihy, kde si ju ani neužijete, lebo ste buď zničení z predchádzajúcich strán, alebo ju autorka totálne zabije hlúposťou postáv. Bolo tu veľa vecí, do ktorých sme sa vrútili bez toho, aby nám bolo vysvetlené, o čo vlastne ide. Nemôžem povedať, že by som od knihy čakala veľmi veľa, ale čakala som naozaj niečo úplne iné. Čakala som zaujímavý dej, zaujímavý svet víl a proste minimálne aspoň pohodovú knihu. Ale to som tu ani zďaleka nenašla. Knihe dávam s veľkým sklamaním dve hviezdičky aj to je len vďaka tej obálke a nápadu. A fakt neviem, čo vymyslela autorka v druhom diely a račej to ani vedieť nechcem. Veď len tu sa celí čas riešilo to, že je tu niekto vílou, čo bolo jasné v podstate od začiatku. Hlavne že hlavná hrdinka si to uvedomí až niekde na konci...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 4. ledna 2015 v 11:09 | Reagovat

No o knihe som ešte nepočula, aj ked môže byť dobrá. Mám rada nadprirodzeno, víly sa mi tiež páčia. A podľa tvojej recenzie má celkom dobrý deň. Asi si ju neskôr prečítam :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama