Recenzia: Carol Rifka Bruntová – Řekni vlkům, že jsem doma

29. listopadu 2014 v 20:53 | Marry |  Recenzie
Působivý a dojemný příběh o smutku a dvou osamělých lidech, kteří znovu objeví lásku i radost ze života. Pouhou shodou náhod se stanou blízkými přáteli, aby posléze zjistili, že člověk někdy neví, koho ztratil, dokud ho "nenajde".

Názov knihy: Řekni vlkům, že jsem doma
Originálny názov: Tell the Wolves I´m Home
Autorka knihy: Carol Rifka Bruntová
Preložila: Vanda Senko Cágová
Počet strán: 424
Jazyk: český, anglická
Väzba: pevná s prebalom
Rok vydania: 2014
Vydalo vydavateľstvo: Jota

Anotácia:
Píše se rok 1987 a June Elbusové je čtrnáct. Uzavřená dívka nemá přátele, a navíc ji v poslední době trápi i odcizený vztah se strarší sestrou, se kterou si dříve byly blízké. Nejraději by žila ve středověku, toulala se po lese a poslouchala vlčí vytí. Na celém světě existuje jenom jediný člověk, který ji opravdu rozumý - strýc Finn, uznávaný malíř, její důverník a nejlepší kamarád. Jenomže Finn žemře na záhadnou nemoc, jejíž jméno všichni jen šeptají, a dívčin svět se rázem převrátí vzhůru nohama.
Je to především příbeh o tom, jak dospět, najít vlastní identitu a vyrovnat se nejen s nejrůznejšími nečekanými situacemi, ale i ztrátami a bolestí, které přináší život. Přečtete si, co se stane, když se zamilujete do někoho, do koho byste se zamilovat neměli. Pochopíte, že žárlivost a pocity viny dokáži zničit i to nejpevnější přátelství a někdy mají ty nejtragičtější následky.

O autorke v skratke:
Carol Rifka Bruntová sa narodila v New Yorku, ale momentálne žije s manželom a troma deťmi v anglickom Devone. Píše pre rôzne denníky a časopisy, mimo iné pre The North American Review a The Sun. Román Řekni vlkům, že jsem doma je mimoriadne úspešný debut, ktorý bol doposial predaný do desiatich zemí.
Kniha bola menovaná jednou z najlepších kníh roku časopismi The Wall Street Journal, O: The Oprah Magazine, Book-Page, Kirkus Reviews, Booklist a Chool Library Journal, získala literárnu cenu Alex Award a stala sa bestsellerom denníka The New York Times.

Obálka:
Obálka je podľa mňa úžasná. Zamilovala som sa do nej na prvý pohľad a aj vďaka nej som si knihu všimla. Je to jedna z obálok, na ktoré by som sa dokázala pozerať celé dni.

"Kdyby byl člověk tak neuvěritelne šťastý, pak by přece chtěl žít co nejdýl, ne? Chtěl by žít věčně, aby mohol být šťastný pořád..."
"Ale ne. Tak to nefunguje. Právě ti, co jsou nejvíc nešťastný chtějí zůstat naživu co nejdýl. Myslí si totiž, že z toho, co chtěli zažít, ještě vůbec nic nezažili. Myslí si, že měli ještě příliž málo času. Mají pocit, že ostrouhali..."

Moje pocity z knihy:
AIDS, alebo syndróm zlyhania imunity bol po prvý krát zaznamenaný v roku 1981. Od tej doby sa ním nakazili desiatky miliónov ľudí. (Na konci článku si môžete prečítať zaujímavosť.) Píše sa rok 1987 a osamelé dievča June, ktoré by najradšej žilo v stredoveku má 14 rokov. Žije vo svojom svete v ktorom sa potuluje po lese v divných topánkach a myslí na to, aké by to bolo žiť v minulosti. Jej život sa však obráti hore nohami vo chvíli, keď zomrie jej jediný priateľ, osoba, ktorú ľúbila - strýko Finn. Mal totiž chorobu o ktorej nikto nehovorí - AIDS! Po jeho smrti má pocit, že zostala úplne sama. Na koho sa teda vo svojom živote môže spoľahnúť?


Príbeh, ktorý Bruntová napísala vás proste musí chytiť za srdce. Nie je tu hrdinka, ktorá má zachrániť celí svet, nie je tu hrdina, ktorí oplýva veľkou mocou, nie je tu žiadny trápny milostný trojuholník a aj napriek tomu, ma táto kniha neuveriteľne bavila. Je o probléme, ktorý sa stal súčasťou života veľkého množstva ľudí, doplnení láskou medzi ľuďmi, medzi ktorými by ste to nečakali. Zakázaná láska - najlepšia láska? Najväčšia láska? To presne posúdiť neviem, ale čo viem je, že láska, ktorá sa v tejto knihe objavila, ma skutočne dojala.

"Chápu, co cítiš k Finnovi. Omlouvám se. Bylo to necitlivý. Jsem debil..."
"Co k němu cítim?"
"June..."
"Ne, řekni mi, co si myslíš. Myslíš si, víš, co cítim, protože nechci poslouchat, jak ses nalepil na mýho strýce, když tě zavřeli do kriminálu?"
"June, všechno je v pořádku. My víme, cos cítila."
A najednou - jako by mi na hlavu dopadla cihla - mi to došlo. Finn to vědel. Finn to vědel a Toby to také vědel."

Písať knihu o AIDS je zvláštne. To je prvé čo mi napadlo, keď som si prečítala, o čom to vlastne je. Ale rovnako ako skvelo písal John Green o rakovine, písala skvelo aj Bruntová o AIDS. Na začiatku čítania som sa bála, že ma táto téma nebude veľmi zaujímať a budem sa nudiť. Výsledok autorky je však (podľa mňa) bezchybný.
No dobre, pár chýb by sa našlo. Je pravda, že som sa pri niektorých častiach trochu nudila, ale to sa stalo len pár krát - úplná banalita. Inak som čítala každú stranu ako žeravá. Páčil sa mi autorkin štýl písania, bavilo ma čítať, ako si June spomína na svojho strýka, ako si znovu buduje lepší vzťah so svojou sestrou a vôbec, bavila ma celá kniha. Od začiatku až po samý koniec. A že ten ma teda dojal - to sa mi už dlho nestalo.

...Tobyho prsty, které se dotýkaly mých rtů... Najednou jsem měla pocit, že to nejsou prsty, ale že se mě dotýkají jeho rty. A Finnovy oči, jež ríkaly: Miluji tě, June. A pak se najednou, zcela bezmyšlenkovitě, rozevřely moje rty a ja ucítila, že líbam Tobyho prsty... A pak se mě dotkl polibek. Jediný měkký polibek vzadu na krku...

Postavy:
June síce má iba štrnásť rokov, ale aj napriek tomu som ju mala veľmi rada. Páčila sa mi jej povaha, páčilo sa mi jej zmýšľanie a dokonca aj to, ako obdivovala stredovek a Rekwiem od Mozarta. Jej sestru Gretu som fakt neznášala. Liezla na nervy ako nikto iný. Ale v istých chvíľach mi jej prišlo celkom ľúto. Škoda, že až ku koncu. Čo sa Finna týka - veru, takého strýka by som chcela asi aj ja. Podľa toho, ako nám ho autorka naservírovala by som sa do neho buchla asi aj ja. Mrzí ma, že som sa s ním stretávala iba v spomienkach June. Ale aj tak bol skvelí. No a potom je tu Toby, ktorý sa objaví len tak, z ničoho nič. Najskôr som sa čudovala, že čo tam on chce, ale čím viac som čítala, tým radšej som ho mala. Až dopadol tak jak dopadol a ja som urobila slzu. Mimo nich sú tu samozrejme rodičia June a Grety, ktorý mi bohužiaľ v niektorých chvíľach prišli úplne od veci, alebo ako by si sedeli na vedení. Chápem, že mali veľa práce, ale tak... keď máš deti, tak sa o nich staráš trošku inak. A nakoniec mi v hlave zostala ešte jedna postava - Ben, ktorý mi prišiel celkom v pohode (myslím, že to bol Gretin spolužiak, alebo niečo také - už si presne nespomínam). Tešila som sa, keď sa objavil na scéne a June bola v rozpakoch. Dokonca som si myslela, že sa dajú nakoniec dohromady. Nestalo sa. Po tom, ako kniha skočila mi to prišlo aj trochu ľúto. June zostala sama. Ďalšia slza vonku...
Zhrnutie:
Môj názor je, že by ste si knihu určite mali prečítať. Rozhodne vás nenechá chladnými. Ja v podstate nemám čo vitknúť a s úsmevom dávam päť hviezdičiek z piatich. Podľa mňa si to zaslúži. A ak budem mať niekedy možnosť prečítať si od tejto autorky ďalšiu knihu, určite po nej siahnem.

| Knihu si môžete kúpiť TU! |

Zaujímavosť:
- BOL VÍRUS AIDS VYTVORENÝ UMELO AKO BIOLOGICKÁ ZBRAŇ?
Podľa konšpirátorov bol nedávno objavený tajný vládny dokument, podľa ktorého výskumníci v USA zažiadali na prelome 60. a 70. rokoch o grant na niekoľko miliónov amerických dolárov.
Peniaze mali údajne poslúžiť na výskum nového mikroorganizmu, ktorý by dokázal spôsobiť zlihanie imunity tak, že by bolo takmer nemožné nakazeného vyliečiť. Vírus by sa tak dal využiť ako biologická zbraň.
Keď potom na konci 70. rokov 20. storočia prebiehalo v Afrike masové očkovanie proti rôznym ochoreniam, niekoľko rokov na to sa v nej po prvý krát začal objavovať vírus AIDS. Že by náhoda? Čo ak niektoré očkovacie vakcíny obsahovali vírus HIV, spôsobujúci AIDS, aby boli prvý krát reálne otestované jeho devastujúce účinky na ľudskom organizme?
- To isté platí aj o EBOLE. BOLA ROZŠÍRENÁ NA ZÁKAZKU?
Farmaceutické firmy chceli v praxi vyskúšať liek nazvaný ZMapp. Je veľmi podozrivé, že presne v momente, kedy mali pripravený nový experimentálny liek proti ebole, v Afrike zrazu vypukla najväčšia epidémia eboli v dejinách. Samozrejme, ako je vidieť, ZMapp v praxi príliž nezaberá, keďže ebola sa šíri dalej!
(Zdroj: mesačník Enigma; č. 12/2014; autor článku - Jan Holeček)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 30. listopadu 2014 v 8:26 | Reagovat

och tie zaujímavosti sú fakt na zamyslenie, ktovie možno niečom pravdy na tom je

ku knihe, nejako som ešte nečítala takéto knihy o chorobách a podobne, ale túto si možno prečítam pretože ma tvoja recenzia zaujala a vzťah June a Finna tiež :D

2 Vanessa Say Vanessa Say | E-mail | Web | 4. prosince 2014 v 17:03 | Reagovat

Velmi mě to zaujalo. Je to něco jiného než jsem dodnes četla, ale bohužel si jí nepřečtu. Mám pocit, že jsem jí tady v čechách ani neviděla. Ani slovenský jsem jí nezahledla.

K ty zajímavostí: už jsem o tom slyšela a myslím si, ze na to něco je. Četla jsem od autora, který psal sci-fi, ale použil právě toto take. Napadlo mě v té době, jestli pak u nás to taky šlo? Řekla bych, že ano, ale to nikdo nezjistíme.

K tvému blogu: hrozně se mi líbí a jdu si přečíst další tvé články!

3 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 8. května 2015 v 18:04 | Reagovat

Tuhle knihu miluji. <3 Souhlasím, určitě by si ji mělo mnoho lidí přečíst, stojí za to. :3 :)
A ty zajímavosti jsou vážně dobrá věc, nutí človíka se zamyslet, jak to vlastně bylo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama