Recenzia: Stephenie Meyerová - Hostiteľ

6. července 2013 v 21:59 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Hostiteľ
Originálny názov: The Host
Autorka knihy: Stephenie Meyerová
Počet strán: 616
Jazyk: slovenský, český, anglický, ...
Väzba: pevná s prebalom
Rok vydania: 2009; 2013 (slovenské vydanie s filmovou obálkou)
Vydalo vydavateľstvo: Tatran

Anotácia:
Stephenie Meyerová, jedna z najpodmaňujúcejších spisovateliek našich čias, nám predkladá strhujúci a nezabudnuteľný román o pretrvávajúcej láske a o samej podstate toho, čo znamená byť človekom.

Melanie Stryderová odmieta opustiť svet. Náš svet sa stal terčom invázie neviditeľných nepriateľov. Ľudia sa stali hostiteľmi týchto votrelcov. Prišli o mysle, zatiaľ čo ich ľudské telá zostali nedotknuté a bez očividných zmien pokračujú v živote. Väčšina ľudstva podľahla. Melanie, jedna z posledných "divých" ľudských bytostí, ktoré prežili, sa dostane do zajatia a je presvedčená, že to znamená jej koniec. Pútničku, votreleckú "dušu", ktorú vložia do Melaninho tela, varujú pred nebezpečenstvami, ktoré predstavuje život vo vnútri ľudského tela: pred ťažko zvládnuteľnými emóciami, presýtenými zmyslami, priveľmi živými spomienkami. Na jednu z ťažkostí však Pútnička nebola pripravená vôbec: bývalá obyvateľka jej tela odmieta vzdať sa vlastníctva svojej mysle. Pútnička pátra v Melaniných myšlienkach a dúfa, že sa dopracuje až k príčinám pretrvávajúceho odporu, ktorý im ľudia jednostaj kladú. Namiesto toho však Melanie zaplní myseľ Pútničky predstavami muža, ktorého Melanie miluje - Jareda, človeka, ktorý žije kdesi v úkryte. Pútnička nie je schopná vyslobodiť sa z objatia túžob svojho tela a začína túžiť po mužovi, ktorého - ako jej káže jej úloha - má odhaliť. Sily, ktoré sú mimo nich, nakoniec premenia Pútničku a Melanie na nedobrovoľných spojencov. Spolu aj podniknú nebezpečné a neisté pátranie po mužovi, ktorého obe milujú.

Trailer:

O autorke v skratke:
Stephenie Meyerová je autorkou série Twilight, ktorá sa stala bestsellerom. Absolvovala odbor anglická literatúra na Brigham Young University. Žije v Arizone s manželom a tromi deťmi. Hostiteľ je jej prvý román pre dospelých. Ak sa o Stephenie Meyerovej chcete dozvedieť viac, navštívte stránku stepheniemeyer.com.

Obálka:
Obálke jednoducho nemám čo vytknúť! Melanie na nej vyzerá fascinujúco, no a k Jeredovi a Ianovi sa asi ani vyjadrovať nemusím. Milujem filmové obálky!

Moje pocity z knihy:
Stephanie Meyerová je jednoducho úžasná. Je ako knižný guru, ktorého úlohou nie je nič iné ako zaujať Vás na takú mieru, že sa od knihy nedokážete odtrhnúť. To nám jasne dokázala pri svojej sérií Twilight. A Hostiteľ rozhodne nie je výnimkou. Ba čo viac. Hostiteľ je príbeh, ktorý Vás nie len zaujme, ale doslova sa zahráva s Vaším citmi.


Melanie je dievča, ktoré zohráva hlavnú úlohu celého príbehu. Teda mala by. Oveľa väčšiu úlohu v tejto story má duša, ktorú vložili do tela Melanie. Tá sa však odmieta vzdať práva naň a čo je oveľa väčší problém, odmieta sa vzdať lásky k svojím milovaným.
Musím priznať, že zo začiatku sa mi celí príbeh zdal byť postavený na hlavu z čoho najväčší chaos som mala pri menách. Brodí sa hlbokými vodami? Vážne? Na začiatku som z toho bola trochu mimo a nevedela som tomu prísť na chuť. No keď som sa dostala do svojho tempa čítania zvykla som si na ne, ba dokonca som pochopila ako veľmi mená vystihujú ich životy. A pochopenie je jedna z vlastností, ktoré by Vás mali sprevádzať počas celého čítania. Na začiatku bolo ťažké orientovať sa v niektorých veciach a často krát som nevedela prísť na chuť ani samotnej Pútničke (duši v tele Melanie). No čím viac mi zo svojho života prezrádzala, tým viac som chápala a viac som si ju obľubovala. V prvých chvíľach sa mi zdalo, že byť dušou musí byť úžasné, ale fakt je, že to vôbec nie je jednoduché. Bolo mi Melanie veľmi ľúto. To čo sa jej stalo bolo hnusné a nespravodlivé. No presne tak ako mi bolo ľúto Melanie, tak isto mi bolo ľúto aj samotnej Pútničky. A čím viac sa dej zamotával, tým sa moja ľútosť k nej zväčšovala. Jej návrat medzi ľudí nebol taký triumfálny ako si ho predstavovala. Pri čítaní častí v ktorých sa k nej Jered správal ako k zvieraťu ma nie raz zabolelo pri srdci. A to píšem čistú pravdu. Meyerová v knihe opísala všetko, každučký detail tak skutočne, že by bolo hlúpe, keby som sa aspoň raz necítila presne tak, ako sa to píše v knihe. Kyleovo násilie, Jeredov odpor, Jamieho nádej, Ianov záujem, Melaniina túžba, sklamanie a smútok zároveň a Pútničkina bolesť. Všetko to do seba dokonale zapadalo ako kúsky skladačky a každá jedna nám ponúka pocítiť to na vlastnej koži.
Čím viac sa dostávame ku koncu príbehu, tým viac sa to všetko zamotáva. Nemalo by to byť opačne? Nemalo by sa to všetko dávať konečne do poriadku? Áno, samozrejme že sa to všetko vyrieši, ale aj pred tým nás musela Stephenie ešte potrápiť. Ianova láska k Pútničke/Vande dala zabrať asi každému a dokonca aj mne. No najviac to samozrejme zasiahlo samotnú Vandu. Aj práve preto som ju nesmierne obdivovala a aj veľmi dlho budem pre jej rozhodnutie. Aj keď jej to všetko nie až tak moc vyšlo, urobila to najlepšie čo mohla. No vo chvíli jej rozhodovania a samotného plnenia tohto rozhodnutia som myslela , že budem plakať asi do konca čítania. Počas celého čítania sa totiž v knihe nájdu scény pri ktorých sa mi tlačili slzy do očí ale posledných hádam aj 6 kapitol sa mi z očí len tak hrnuli. Milujem Meyerovú. Keď som si myslela, že Vanda sa nám nadobro stratí, ona dokázala urobiť zázrak a
nezobrala nám ju. Práve naopak. Ponúkla jej nový život. Bez tela Melanie. Život v tele, ktoré už nikomu nepatrilo. A čo je ešte lepšie, život medzi ľuďmi. Ľuďmi, ktorý ju milovali rovnako ako ona ich. Také dojemné, že ešte aj teraz pri písaní sa mi chce plakať. A potom nám predstavila poslednú výpravu, ktorú mali absolvovať. Všetko je v najlepšom poriadku v najväčšej harmónií a zrazu ste obkľúčený a mieria na Vás zbraňami. Myslela som, že asi umieram na zástavu srdca. V tom momente som Meyerovú strašne nenávidela. No nakoniec vysvitlo, že ešte aj na posledných piatich stranách sa s nami iba zahráva. Neboli to žiadny Pátrači ani nikto iný, kto by im mohol ublížiť. Boli to ľudia. ďalší žijúci ľudia. Ba čo viac. Bola tam ďalšia duša. Ďalšie veľké priateľstvo. A vtedy si uvedomíte, že všetko končí ešte lepšie, ako ste si mysleli.

Postavy:
Musím uznať, že v postavách som sa niekedy moc nevyznala. Hlavne v tej časti knihy, kedy sa Melanie/Pútnička už nachádzala v jaskyniach a autorka nám predstavovala všetkých prítomných. Vtedy som v tom mala naozaj guláš. Ale trebalo si len zvyknúť - nič viac. Čo ma vykoľajilo viac ale boli tie prvé reakcie Jereda na návrat Melanie/Pútničky. Neviem prečo, čakala som hocičo, ale takého hrubé chovanie naozaj nie. Niekedy som bola naozaj šokovaná tým čo sa dialo. No celkovo som bola s postavami spokojná. Pátračka ma štvala, Melanie mi niekedy liezla na nervy, Ian sa mi zo začiatku nepozdával, ale potom som si ho obľúbila (dokonca viac ako Jereda) a tak všelijako. Najviac zo všetkých ma ale prekvapil Kyle na konci knihy. Aby sa niekto, kto tak nenapraviteľne nenávidel duše správal tak nežne k jednej z nich? Aplauz prosím.

Zhrnutie:
Dá sa toto vôbec ešte komentovať? Skrátka, kto túto knihu ešte nečítal, či horšie ani neplánuje čítať robí najväčšiu chybu svojho života. Nebojte sa tých mnoha stránok, ktoré na Vás tak pozerajú. Áno, ani mne sa do čítania nechcelo kvôli nim, ale čo vyzerá najhoršie je väčšinou to najlepšie. A práve toto je ukážkový príklad.


Poznámka:
Túto knihu som začala čítať po zapojení sa do tohto projektu:

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Komentáře

1 pampibooth pampibooth | 14. dubna 2014 v 18:49 | Reagovat

Pre mňa to je jedna z mojich najobľúbenejších kníh, spolu s "Nástrojmi Smrteľníkov" a "Na vine sú hviezdy" :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama