Recenzia: Rachel Kleinová - Denník nočného motýľa

27. července 2013 v 12:00 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Denník nočného motýľa
Originálny názov: The Moth Diaries
Autorka knihy: Rachel Kleinová
Počet strán: 261
Jazyk: slovenský, český, anglický ...
Väzba: pevná s prebalom
Rok vydania: 2011
Vydalo vydavateľstvo: Ikar

Anotácia:
Denník nočného motýľa odhaľuje dušu dospievajúceho dievčaťa, ktoré sa po otcovej samovražde ocitne v internátnej škole, v kruhu vekom seberovných, ale povahou takých odlišných, často povrchných spolužiačok, postarších vychovávateliek a učiteliek. Na množstvo nezodpovedaných otázok len ťažko hľadá odpovede. Pomáhajú jej knihy, nové priateľstvo s Lucy a predovšetkým denník. Doň odkladá drobné i väčšie bôle, túžby, spomienky. Jemu sa zdôverí aj s podozrením, že Ernessa je upírka. Jej zistenie zodpovedá všetkým poučkám, ktoré si našla v literatúre, i tomu, čím sa pred koncom života zaoberal jej otec. A kradne jej to najcennejšie, čo má - najdrahšiu priateľku. Podarí sa jej Lucy zachrániť? Nájdu opäť spoločnú reč? Čoho sa má chopiť, aby odohnala chmúrne hrozby, keď nikto z okolia neverí jej podozreniam a všetci ich považujú za posadnutosť? Musí sa spoľahnúť sama na seba.

Trailer:

O autorke v skratke:
Rachel Kleinová je dcérou profesora ekonómie Lawrence Kleina, ktorý učil na Pennsylvánskej univerzite. V súčasnosti žije v Brooklyne so svojou rodinou. Jej poviedky boli uverejnení v The Chicago Review a The Literary Review a získala ocenenie Hopwood Awards za preklad a poviedku. Debutovala románom Denník nočného motýľa (The Moth Diaries), ktorý bol aj sfilmovaný.

Obálka:
Obálka pre moju spokojnosť spĺňa asi všetky kritéria. Nie je príliš prečačkaná, ale obsahuje toho dosť na to, aby ma niečím zaujala. Obzvlášť sa mi na nej páči motýlik vpravo dole. No, motýlik - skôr tá moľa, či? Skrátka --> som spokojná.

Moje pocity z knihy:
Pocity? Zvláštne! Asi je divné, že recenziu začínam práve takýmto spôsobom, no ja naozaj neviem, čo na túto knihu mám povedať (napísať). Väčšinou knihy vychvaľujem až do neba, no tento krát sa karta akosi obrátila. Kniha naozaj zaujme, no záleží skôr na tom, kto čo obľubuje. Je napríklad zbytočné, aby si knihu kupoval niekto, kto obľubuje zamilované trojuholníky a podobné veci (určite sa chápeme). Je skôr určená pre ľudí - no ako by som to vysvetlila - skôr pre tých, ktorý už naozaj nemajú čo robiť a nájdu si nejaký čas na to, aby si prečítali príbeh, ktorý (podľa mňa) nemá ani hlavu ani pätu.

Príbeh (ak sa to tak vôbec dá nazvať) je o dospievajúcom dievčati, ktoré sa vracia na internátnu školu. Jej otec spáchal samovraždu a ona to nenesie dvakrát najlepšie (ale kto by niesol, všakže?). Po tom všetkom sa teda nevie dočkať návratu do školy a hlavne svojej najlepšej kamarátky Lucy. Trávia spolu čas, zabávajú sa, smejú sa spolu - všetko tak ako má byť. Všetko sa však v okamihu zmení, keď do školy príde nová žiačka Ernessa. Lucy si ju vezme pod ochranné krídla a hlavnej postave to odvtedy akosi stúplo do hlavy. Celí problém tejto knihy spočíva vlastne len v jednom - dve najlepšie kamarátky rozdelilo ďalšie dievča! Čítať o tom bolo zaujímavé a nudné. Veľmi nudné. Dokonca také nudné až som sa čudovala, ako je možné, že som knihu prečítala za tak krátky čas. No dobre až také hrozné to zas nebolo. Pravda je ale taká, že čím dlhšie som čítala, každú stranu som hltala viac a viac. Nie však od nadšenia. Jediné čo ma stále držalo pri knihe bol fakt, že čakám, pokým sa udeje niečo viac než len zaujímavé. No ono to stále neprichádzalo. Miestami sa objavila časť, ktorá naozaj stála za prečítanie, no často sa to nestávalo. Okamih kedy hlavná postava špehuje za Ernessiným oknom či časť, kedy je hlavná postava v kabinete u ich vraj "sexi" učiteľa. No a to je asi toľko k tým dobrým častiam. Jediná vec, ktorá by ešte ako tak stála za zmienku je koniec knihy. Pýtate sa ako je to možné? Takto: Opis vecí, ktoré sú úplne od veci. Opisy profesoriek v ktorých som nevidela zmysel už vôbec. Postrehy ako kto čo neje, kto kedy neje, kto fajčí, či nefajčí a podobne. No na čo to kedy komu bolo? Naozaj v knihe sa nájde veľa zbytočností a je smutné, že ich je viac než častí, ktoré dodávali príbehu svoju podstatu. A potom hlavná postava, ktorej meno mi nejako ušlo a ktorá sa mi každou stranou videla byť hysterickejšia a hysterickejšia. Pravou je, že táto kniha je sama o sebe psycho. Už len spôsob akým je napísaná je divný. Beriem fakt, že je to písane v štýle denníka - to mi neprekáža. Ale tomu celému skrátka niečo chýba. Aspoň u mňa je to tak. Na môj vkus je tam proste priveľa zbytočností, ktoré má len mátali pri tom, čo malo byť hlavné. K tomu, čím sa má celý príbeh zaoberať sa totižto dostávame až v nejakej polovici knihy. Až vtedy sa Lucy začína skutočne správať čudne, až vtedy "konečne" niekto zomiera, až vtedy sa kniha začína skutočne zaoberať tým, čomu sa mala venovať už od začiatku. Ach jaj ...

Postavy:
A potom je tu ďalší problém, ktorý ma udivoval počas celého čítania. Hlavná hrdinka, ona, "ja" - ale! Ako sa vlastne hlavná hrdinka volá? Ja naozaj neviem či som bola pri čítaní tejto kniha tak mimo a zakaždým som prehliadla jej meno, alebo som ho proste iba nezaregistrovala. No mám pocit, že autorka ten denníkovský štýl zobrala až príliš vážne. Ja úplne chápem, že je nadmieru logické, že si do denníka predsa nikto svoje meno nenapíše. Ale predsa len, ide tu o knihu nie? Nezdá sa Vám divné, že čítate o niekom, koho meno ani nepoznáte? Naopak čo sa mien vedľajších postáv týka - s tými akoby sa vreco roztrhalo. Raz Kiky, potom Charley a Dora, či Sofia, slečna Bobbie a neviem kto všetko ešte. Veľa postáv? V poriadku, ja by som s tým problém nemala. Ale keď oni sa vždy objavili len tak zrazu a potom zmizli, akoby sa vlastne ani neobjavili. Zo všetkých postáv, ktoré sa v knihe zhromaždili som zachytila jedine tak Doru a Claire. Dora, lebo nakoniec zomrela a Claire, lebo bola posadnutá svojím vlastným učiteľom. A to je tak k tomu, aký mám prehľad v postavách. Ach, mne to skrátka nedá - čím sme si zaslúžili hlavnú hrdinku bez mena? Dokonca aj na ukážke z knihy ju nazvali "bezmenná rozprávačka". Hlavneže z Ernessi je hneď upír. Ach jaj ...

Zhrnutie:
Treba k tomu ešte vôbec nejaké slovo? Ja nie som žiadny odborník, aby som knihu nejako kritizovala, mám len svoj názor, no naozaj sa pýtam - čo som komu urobila? Vyvrcholenie celej zápletky je skutočne tým jediným, pri čom si môžem povedať "nevyhodila som peniaze za túto knihu zbytočne". No potom je tu zas ten úžasný Doslov v ktorom sa ocitáme po X rokoch po celej udalosti. A sme znova tam, kde sme nechceli byť. Úprimne, som sama prekvapená, že dokážem dať knihe toľko hviezdičiek, koľko jej dávam.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Komentáře

1 *Dee *Dee | Web | 27. července 2013 v 12:25 | Reagovat

Ono to bude nejspíš hodně psychologické, ne? trailer vypadal dobře, viděla jsi film? :)

2 Marry Marry | Web | 27. července 2013 v 18:32 | Reagovat

[1]: Film som ešte nevidela ale plánujem si ho v blízkej dobe pozrieť ... pevne verím, že bude lepší než kniha :D

3 Megi Megi | E-mail | Web | 27. července 2013 v 22:27 | Reagovat

ale na první pohled vypadá zajímavě

4 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 28. července 2013 v 18:20 | Reagovat

Mě tahle kniha hodně nudila a ani jsem jí nedočetla do konce. U mě za jednu hvězdičku...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama