Recenzia: Lisa McMannová - V zajatí snov | Precitnutie

9. května 2013 v 18:20 | Marry |  Recenzie
Názov knihy: Precitnutie
Zo série: V zajatí snov
Anglický názov: Wake
Autorka: Lisa McMannová
Počet strán: 232 strán
Rok vydania: 2011
Väzba: brožovaná väzba
Vydavateľstvo: Fragment

Anotácia:
Sedemnásťročnú Janie už nebaví, že stále preniká do cudzích snov, najmä ak ten, komu sa snívajú, niekam padá, ocitá sa na verejnosti nahý alebo sníva o svojich erotických túžbach. Janie sa nemôže nikomu zdôveriť - neuverili by jej a mysleli by si, že sa zbláznila. A tak žije so svojou schopnosťou ako s prekliatím, ktoré nedokáže ovládať. Raz sa Janie prepadne do nočnej mory, z ktorej jej stuhne krv v žilách - prvý raz nezostáva v niečej zvrátenej duši len pozorovateľkou, ale stáva sa aj účastníčkou...

O autorke v skratke:
Lisa McMannová je americká autorka narodená 27. februára 1968 v Holandsku. Momentálne žije v arizonskom Phoenixe. Jej prvý román Precitnutie sa umiestnil na popredných miestach rebríčku najpredávanejších knižných titulov pre deti, New York Times Bestsellers. Inšpiráciu na písanie získala vo vlastnom sne, kde sa jej snívalo, že vstúpila do manželovho sna. Táto matka dvoch detí sa venuje aj písaniu poviedok, esejí a literatúry faktu.

Obálka:
Mnohých ľudí obálka naozaj zaujme. Mňa osobne zaujala a to veľmi. O knihe som sa dozvedela prostredníctvom internetu. Hneď ako ma na ňu upozornili, hľadala som ju na rôznych stránkach a začala ma zaujímať čoraz viac a viac. Nezáležalo poriadne ani na tom, že by som si prečítala anotáciu ale skôr na vzhľade obálky. Celkovo mám rada brožované knihy a vzhľad pre ktorý sa vydavateľstvo rozhodlo, knihe dodalo na čare. Jediné čo by som mohla podotknúť je asi len to, že obálky tejto série sú veľmi podobné. Ale na veci to nič nemení. Ak by som mala hodnotiť obálku samostatne, určite by dostala 3,5 boda z 5.

Moje pocity z knihy:
V zajatí snov - už samotný názov hovorí za všetko. Nápad, ktorý vznikol v autorkinej hlave ma veľmi zaujal. Príbeh o dievčati, ktoré ma "schopnosť" vkrádať sa ľudom do snov je podľa mňa dobrým krokom, ako zaujať čitateľov.
Ale pekne po poriadku. Negatíva? Pár by sa ich našlo. Dátumy? Vážne? Dojem, ktorý som nadobudla pri tom, ako ma kniha zaujala na internete, mala veľmi ďaleko od toho, keď som v kníhkupectve zistila, aký štýl pásania použila autorka. Popravde trochu som zaváhala, ale od kúpy knihy ma to nakoniec neodradilo (našťastie). Ale vážne - už to, že autorka používa pri písaní tretiu osobu je také, ... noo ... obyčajné? Určite je nad slnko jasné, že väčšina ľudí takýto štýl písania moc neobľubuje a musím potvrdiť, že ani u mňa tretia osoba nie je zrovná najlepšia parketa. Keby autorka použila prvú osobu, bolo by to možno trochu iné - ale budiž, na deji a zaujímavosti nič neubudlo. Len tie dátumy. Dobre, na tretiu osobu som si po pár stranách zvykla, ale na tie dátumy vôbec! Práve to je to, čo ma najviac šokovalo, keď som knihu prvý krát otvorila. Nepáčili sa mi na začiatku, nepáčili sa mi v strede a pri konci knihy som už ani nevnímala, že tam vôbec sú. Za celý čas čo som knihu čítala, mi ani raz neprišlo nejako výnimočne dôležité zmieňovať sa o dátume, apropo o čase celkovo. Na čo komu kedy bol presný čas kedy Janie niekomu zavolá, alebo niekam ide?

18. októbra 2005 7.39
Janie zavolá do školy a vydáva sa za svoju matku.
"Dnes nepríde do školy. Má chrípku." ...

Áno, presne o tomto hovorím. Z môjho uhla pohľadu je nadmieru logické, že volá ráno. Veď je logické, že keď sa chce ospravedlniť zo školy, nebude volať počas, alebo dokonca po škole. Prišlo mi to v niektorých prípadoch zbytočné a v niektorých dokonca divné či čudné ako napríklad toto:

6.34
Janie zamieri na toaletu. ...
6. 47
Keď Janie vyjde zo záchoda,...
10.30
Janie a Cabelovi sa práve začína...
10.55
Janie s vyprahnutými ústami ...

Janie toto, Janie tamto, Janie hento... a stále dookola...

Ďalšia vec - erotické sny? No dobre prvé som v celku brala, keďže som ešte nevedela čo presne očakávať. No čím ďalej som knihu čítala, tým som mala väčší pocit, že autorka sa miestami takouto témou zaoberá moc často - až príliš.
A posledná vec, ktorú by som trochu vytkla je, že je od autorky pekné, koľko postáv sa v knihe objavilo. No na druhej strane, keď sa už "objavili", mali by dostať aj aký taký priestor. Na začiatku knihy sa zoznamujeme s Carrie. Potom mi to miestami príde akoby sa po nej zľahla zem. A hľa, Carrie sa znovu objavuje. Nehovoriac o vzťahu Janie s jej vlastnou matkou. Alkoholička? Beriem! Nevšíma si dcéru? Beriem! Ale keď ich vzťah autorka dostala do takejto situácie, mohla sa mu venovať trochu viac. To je jedna z vecí, ktoré ma naozaj sklamali. Opísať vzťah Janie s matku z pohľadu hlavnej hrdinky trochu viac, ako ho autorka opísala, by bolo podľa mňa v celku zaujímavé rozprávanie.

Prejdime radšej k pozitívam knihy.
Celkový nápad knihy autorka zvládla povedala by som na jednotku. Čítať, ako sa Janie potĺka svojim životom, a popri tom nechtiac niekomu vbehne do sna bolo naozaj zaujímavé. Zaradenie hlavnej hrdinky do práce, kde opatrovala starších ľudí bol správny krok. Na začiatku som síce trochu váhala, ale ako náhle sa na scénu dostala slečna Stubinová svoj názor som hneď prehodnotila. Obzvlášť sa mi páčil prvý sen, do ktorého sa vkradla Janie počas spánku slečny Stubinovej.
Prvá naozaj pre mňa neskutočná vec, ktorá ma zatiahla to neprestajného čítania bola, ako Cabel odviezol Janie domov na svojom skateboarde. Od vtedy som sa nevedela od knihy odtrhnúť. Počas nasledujúce čítania som už bola stále napätá a nedočkavá. Každú jednu stranu som otáčala s veľkým očakávaním. A potom to prišlo. Sen. Cabelov sen. A prvý bozk. Dokonale vymyslené, dokonale načasované. Čo k tomu dodať. Viac už asi netreba. Kniha naberá ten správny smer a to je presne to, čo čakáme...

Postavy:
K postavám nemám čo dodať. Len toľko, koľko som sa už zmienila v takých tých menších väčších negatívach. Áno, niektoré postavy mohli dostať väčší priestor, ale nakoniec - zostalo ho viac pre Janie a Cabela, no nie? I keď, pri uvedení kapitánky Komiskej mi neraz preletelo hlavou - Čo tu tá chce?

Zhrnutie:
Kniha zaujímavá, výstižná (niekedy až moc) a milostný románik Cabela a Janie na 1 mínus (po prehodnotení toho, že Cabel sa flákal so Shay a Janie si z toho v podstate nerobila zas až takú ťažkú hlavu). Kniha je síce zo začiatku divná, ale po niekoľkých stranách sa dostávate presne tam, kam chcete. Začnú opletačky, ktoré bude treba riešiť a do toho samozrejme milostný vzťah, ktorý nemôže chýbať.
Po dôkladnom prečítaní a zamyslení sa nad knihou môžem na pochvalu autorky povedať, že kniha má právo na zaradenie medzi tie najlepšie (samozrejme 100 ľudí, 100 chutí).

Nakoniec dávam knihe 4 kviezdičky z piatich.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čítate knihy?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama